reklama

Malý veľký pesničkár (Damien Rice, Londýn, 27/03)

Keď som si prvýkrát v živote vypočul piesne tohto írskeho pesničkára hneď som vedel, že mám do činenia s niečím veľmi výnimočným. Album O s hitovkou The Blower's daughter (mimochodom, titulná skladba k fantastickému filmu Closer) plný melanchólie, hnevu, ale i krehkosti bol pre mňa z autorského hľadiska ešte celkom neprebádaným územím. Nahrubo otesané piesne v podaní strapatého skoro-ešte-chlapca s fantastickým hlasovým prejavom spôsobili, že jeho druhý album 9 som držal v ruke ešte v ten deň ako oficiálne vyšiel a onedlho na to i lístky na jeho londýnsky koncert.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Damien Rice
Damien Rice 

Po vstupe do budovy Hammersmith Apollo, kde sa koncert konal, sme sa s Ostrovankou najprv osviežili (po polhodine státia pred vchodom padlo pivko celkom vhod) a následne sa navzájom obdarovali tričkami - ja som dostal s obrázkom slona, ona s veľkou deviatkou (pieseň Elephant je na Riceovom albume 9 pre mňa tým, čo The Blower's daughter na albume O).

Na plagátoch a vstupenkách utajený predskokan bol Fionn Regan, ktorého hudba mi bola v niečom príbuzná Damienovej (napríklad vo výraze a živelnosti), v inom (nevýrazné melodické linky) zase nie, ale vystúpenie to bolo pekné. Zdalo sa mi dokonca, ža väčšina publika tohto pesničkára nevidela/nepočula prvýkrát a možno aj preto zožal vcelku búrlivý potlesk.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

...o polhodinu začne koncert Damiena Ricea. Takto som sa naposledy tešil na koncert Björk. Sedíme na zemi v lese nôh. Les sa pomaly zahusťuje, niektoré stromy behajú sem a tam, niektoré v konároch držia plastikové poháre piva... Zapálime si? Nie, jeden za nami to skúšal a nepochodil... Zase do mňa ktosi kopol... Sála nervóznie, les je už taký hustý, že sa musíme postaviť. Svetlá zhasli. Auditórium reve. Ktosi prichádza na scénu s gitarou. Damien Rice...

Počas prvej piesne, z ktorej časť odspieval vo francúzštine (čo urobil počas koncertu ešte niekoľkokrát) prichádzajú na pódium ostatní muzikanti z kapely aby sa k nemu pridali v momente, keď plynulo prejde do pesničky Elephant, ktorú som už spomínal. Ak sa mi zdalo, že na jeho albumoch idú jeho piesne až k istej dynamickej hranici, za ktorú by som ja osobne už ďalej nešiel, Rice sa nebojí a nekompromisne nás sťahuje za akékoľvek hranice. Melanchólia je zrazu neuveriteľne hlučná, jej rozmery siahajú od absolútneho ticha až po hard-rockové gitarové efekty, svetlá a dve sady bicích nástrojov. Ostávam omráčený a chce sa mi kričať s ním.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hlas z publika: Kde je Lisa?!
Damien: Neviem...

Neuveriteľne ľahko prechádza z naliehavých nálad do pohody, ticha a krehkosti a v jednej takej odchádza si oddýchnuť aby nechal vyniknúť violončelistke Vyvienne Long. Tá nám zahrá úžasne úsmevnú pesničku Random Man on the Motorway a atmosféra je zase o trošku ľahšia.

Na pódiu vládne neobyčajná pohoda. Damien hrá tu na akustike, tu na elektrickej gitare a tu na klavíri. Strieda piesne z oboch albumov a hudobne mi dáva vyžiť sa v hudobných plochách, ktorými prepájajú jednotlivé piesne. Je v tom aj kus poctivej elektroniky, čo sa mi veľmi páči a navyše to vyzerá, že to všetko vzniká priamo na pódiu. Pár dní predtým som si kúpil DVD Pink Floyd: Live at Pompeii a nachádzam istú paralelu. Po jednom z týchto experimentov ostane Damien sedieť na zemi len s gitarou. Hala zažiari množstvom malinkých svetielok a spoločne si spievame I look to my Eskimo friend...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na záver koncertu znovu dostáva krídla a pred piesňou Cheers darlin' vypije, údajne kvôli autentickosti, štyri poháre vína. Tri z nich na ex, štvrtý dopil počas pesničky. Pohoda netrvá dlho a malý nahnevaný Ír znovu spieva a kričí zároveň, behá po pódiu hore a dole akoby hľadal nejaký gombík, ktorým by sa to dalo celé dať ešte hlasnejšie a ešte naliehavejšie. Nedá, Damien, našťastie, už sa nedá. Alebo len chcel nájsť spôsob ako donútiť počúvať aj to nemálo ľudí natáčajúc "...tú pesničku z Closer..." do útrob svojich strašne nekvalitných mobilných telefónov, držiac ich nad hlavami a mierne rušiac pohľad na pódium.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Posledná pieseň koncertu. Damien sa postaví na kraj pódia, mikrofóny a káble nechá za sebou a začne hrať a spievať. Bez ozvučenia, bez reprákov. Malý muž, len s gitarou a jeho úžasným hlasom. Smelý muž, ktorý sa nebojí toho obrovského priestoru medzi krehkou, tichou výpoveďou a drsným, hlučným krikom, podporeným hudobným doprovodom, za ktorý by sa nemusela hanbiť nejedna hardrocková kapela. Spieva do tmy a ticha hľadiska a naše pery sa otvárajú spoločne s jeho.

stones taught me to fly
love taught me to lie
life taught me to die
so it's not hard to fall
when you float like a cannonball

Some birds are not meant to be caged, napadne mi keď vychádzame z miestneho kultúrneho stánku. A niektorí vedia byť nádherne nespútaní. Tak, že otvárajú druhým srdcia. Chytím ťa za ruku, usmejem sa a viem, že viem o čom hovorím.

Peter Petiar Lachký

Peter Petiar Lachký

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pesničkár. V diskusiách ma spoznáte pod prezývkou Petiar. Pozor, som očkovaný. Zoznam autorových rubrík:  I **** AppleAnglickoHudbaInternetPetiarPrózaSpoločnosťSúkromnéTV Folk.skTreking v OmáneTvoríme básničky podľa LachkéhNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu