Ako mi chutí Pohoda

Autor: Peter Petiar Lachký | 21.7.2006 o 10:10 | Karma článku: 10,49 | Prečítané:  3575x

Pohoda mi chutí ako skoré ranné prebúdzanie sa, nesmelé liptovské slnko pašujúce svoje lúče do izby cez nekompromisné žalúzie. Prvá ranná dávka Mňágy a vynikajúce zapečené rožteky zabudnuté na stole v kuchyni, zatiaľčo sa presúvame smerom k železničnej stanici a v záchvatoch dospeláckej samopašnosti (neberte nám ju) ochutnávame prvé kvapky alkoholických nápojov v reštauračnom vozni, ktorý sme celý obsadili my. Druhá dávka Mňágy, obliaty Reflex na stole, hlavy trčiace z okien vlaku a pokusy trafiť prázdnu plechovku od piva do koša, sediac pri tom na dlážke vagónu. Proste pohoda...

Pohoda je tvoj úsmev schovaný v nekonečne skackavých tvárí pod hlavným pódiom. Tešíme sa rovnako, skackáme a skackáme, na sekundu ochutnáme svoje úsmevy a vzápätí sa znovu stratíme vo svojom rytme. Ponad hlavy ostatných lietame na svojich zelených lietajúcich tanieroch v bláznivých zostavách. Sme vysoko a vidíme ďaleko.

Pohoda mi chutí ako tvoje smejúce sa vlasy, ktoré sa ocitli v mojich ústach trošku omylom ale aj trošku náročky, keď som na stotinu sekundy zatúžil byť ešte o milimeter bližšie. Premýšľam, či i ja by som mohol mať Nastenkinu moc vrátiť východ slnka s Mozartom za chrbtom ešte aspoň o chvíľku späť. Spotení a špinaví sa navzájom zohrievame vlastnými telami a žmúrime na prvý kúštik vychádzajúceho slnka. I'm goin' blind and it's so fine...

Pohoda mi chutí ako milión "Kde si?" esemesiek. Lovíme sa navzájom v tom úžasnom priestore. Na pivo chodíme tými najkľukatejšími cestičkami a zvyšujeme tak šance, že niekoho stretneme. Nestretnúť nikoho znamená nepodeliť sa o pretlak štastia z toho, že "aj ja som tu". Podať ruku, objať, zájsť na pivo, alebo si len tak ľahnúť na trávu a zviditeľniť dych.

Pohoda je mladá, krásna divožienka, s ktorou strávim dve noci plné vášne, tanca a nehy. Vychutnávame si každý okamih vzájomnej náklonnosti, som do nej zbláznený. Nakoniec ma odhodí kamsi do kúta a na rok sa stratí preč. Kričím od zlosti, zatínam päste. Ešte aspoň jeden tanec, aspoň jeden horúci bozk. Nič, len náramok na pamiatku a to otrasné ticho...

Tvoju ruku púšťam už za svetla. Smeješ sa na mne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?