Eternal Sunshine Of The Spotless Mind

Autor: Peter Petiar Lachký | 19.1.2006 o 10:10 | Karma článku: 7,48 | Prečítané:  3676x

Prechádzala si sa po jednej z bratislavských ulíc, tam, kde som genius loci nikdy nehľadal. Možno práve preto som ho dlho nemohol nájsť. Škoda, pretože ináč by boli moje spomienky na mesto, v ktorom som strávil desať rokov života, ešte o trošku farebnejšie. Prechádzajúc okolo mňa nezabudla si mi pošepnúť, že si do mňa zamilovaná. Do chladných a nemých bratislavských zákutí si kreslila obrázky a vzdorovala tme i novembru s takou ľahkosťou, že i jahodová pena by vedľa teba pôsobila ako skala.

Eternal Sunshine of the Spotless MindEternal Sunshine of the Spotless Mind

Najviac ma vábila tvoja otvorenosť. Tvoje lásky, záhadný úsmev i čierne ramienko na nahom pleci. To všetko si držala v rukách ako farebné pastelky, ktoré rozdajú tety vychovávateľky deťom v škôlke, aby si mohli kresliť na chodník. Ty si s nimi šla popri všetkých sivých múroch a ťahala za sebou farebné čiary. Krivé, sem-tam prerušené, ale tak, aby ich každý videl. Veru, málokto si všimol. Ja áno - nedalo mi to. Sledoval som ťa podľa nich a len raz si sa mi nestratila, pretože vtedy som presne vedel, kam mieriš. Chvíľu som ťa videl, chvíľu len počul tvoj smiech a chvíľami boli okolo mňa len nahé stromy pokorne prikyvujúc náporom studeného vetra. Naposledy som začul tvoj smiech pri platení za nákup v mojich obľúbených potravinách. Mala si pravdu, večera starého mládenca je jednotvárna, až je to smiešne. Takže toto je ten zmysel pre humor, ktorý máš tak rada?

Takáto noc ešte nebola nikdy
potichu do tmy horeli sviečky
pastieri sedeli na brehu riečky
z ktorej sa pomaly dvíhala hmla

Keď som odomkol dvere mojej maličkej garsónky, nemého parťáka a dôverníka, nezľakol som sa. Páčilo sa mi, ako si sedela v mojej posteli len v spodnej bielizni, po bradu prikrytá perinou a neustále sa smejúc jedla jablko. Bola si tam taká samozrejmá, akoby si odtiaľ nikdy nevyliezla. Vedel som si úplne živo predstaviť teplo aj vôňu tvojho tela. Pocit prirodzenosti je tak návykový... Pobozkať ťa? Objať? Milovať sa s tebou v mliečnom kúpeli luny až pokiaľ nezájde za panelák oproti a potom ešte raz? Mohol som to urobiť bez toho, aby som sa bál, že zmizneš a už sa nevrátiš? Pamätám si, že si chcela pozerať nejaký film s Kate Winslet, ale nevedela si si spomenúť na jeho názov. A možno si si ho len vymyslela. Tak som teda začal splietať neuveriteľnú historku o tom, prečo ti ho práve dnes nemôžem pustiť. Nespomínam si už síce ako sa mi do nej podarilo zakomponovať tri zlaté vlasy Deda Vševeda, ale asi sa podarila, pretože si sa veľmi začala smiať. Napadol mi prvý verš kamarátovej pesničky. Znie: Keď sa ti tvár usmieva, Boh si kreslí obrázok. Otočil som sa k tebe a smiali sme sa spolu, ako dvaja blázni. Keď nás záchvat smiechu prešiel, spýtal som sa ťa, čo sa to vlastne deje. Povedala si mi, že si do mňa zamilovaná a zmizla si.

Zachrípli píšťaľky, zívajú husle
náhle sa v tajomne diskrétnej chvíli
pri rieke zjavili tri drobné víly
ľahké a priesvitné ako môj sen

Bol to jeden z tých večerov, ktoré nikdy neboli. Nech sa čitateľ nenechá zmiasť možnosťou, že toto všetko sa stalo. Nebudem alibisticky tvrdiť, že všetky postavy a miesta sú vymyslené, pretože nie sú. Som ja, ktorý nemá moc dostať sa k tebe bližšie ako sa k nám dostávajú príbehy zo stránok kníh, si ty, ktorá chvíľu je a chvíľu nie je, jestvuješ na hranici sna a skutočnosti a predsa si úplne reálna a dávaš o sebe vedieť spôsobom, ako nikto pred tebou. A existuje jedna maličká garsónka, v ktorej som tej noci dofajčil na dlhý čas moju poslednú krabičku cigariet a keď som sa ukladal spať znovu som ťa zbadal. Sedela si na parapetnej doske, hrýzla jablko, smiala sa a na oblok písala niečo o nás dvoch. Keď sa ráno rozvidnie, celý svet si to prečíta.

Končí sa noc, čo nebola nikdy
pri rieke dohára posledná sviečka
hviezdy sú hviezdami a moje viečka
nesmelým pohybom vítajú deň

(Venované V.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE NOURIEL ROUBINI – FÓRUM

Toto bude iná kríza ako minulá

Iná kríza bude potrebovať iné riešenia.

Rada "vyhýbajte sa stresu" je nanič, vraví psychiater

Rady, ako sa v dnešnej dobe nezblázniť.


Už ste čítali?