"Ako sa dostaneš z Al Hamra do Nizwa?" spýtal sa ma američan, ktorý mi ponúkol odvoz do Al Hamra keď sme ráno balili veci do jeho Jeepu.
"Nejako." neutíchal vo mne dobrodružný duch.
Ako sme vyrážali a kolesami prebárali ľad na kalužiach, spomenul som si na vetu z turistického sprievodcu ktorá hovorila, že v januári môže teplota v týchto končinách klesnúť až pod nulu. Nuž, tak im zima prišla o mesiac skôr. pokračovanie článku
Celú noc pršalo. Celkom výdatne. Arabské stany majú vetranie rozhodne prepracované lepšie ako odolnosť voči dažďu. S blížiacim sa ránom som musel svoju polohu v posteli čoraz viac prispôsobovať tak, aby som sa vyhýbal kontaktu s mokrými miestami. Keď som konečne vyšiel zo stanu na raňajky, bola vonku riadna zima. Po výbornom jedle som sa u miestnych (rozumej: omnoho skúsenejších) horalov informoval na šance zdolať Jabal Shams (2997m). Vysvetlili mi, že kamenistý povrch je po takýchto dažďoch veľmi nestabilný a nebezpečný a odporučili mi nepokúšať sa ho zdolávať. Ako alternatívu som si vybral prechádzku k opustenej dedine As Sab, ležiacej na začiatku Grand Canyon-u. pokračovanie článku
Môj prvý trek na tomto protialkoholickom poloostrove začal o piatej ráno tým, že som sa, napodiv, zobudil na prvé zvonenie budíka. Po skúsenostiach s tunajšou premávkou som chcel mať dostatočnú rezervu na to, aby som sa včas dostal na autobusovú stanicu v Ruwi, odkiaľ mi šiel autobus do Nizwa, mestom pod pohorím Hajar Al Gharbi. S taxikármi som už jednal celkom slušne ale tú premávku som neodhadol a tak som do celkom luxusného autobusu nasadal po hodine a pol čakania na zastávke. Cesta trvala niečo cez dve hodiny a zatiaľčo na jej začiatku som ešte celkom sústredene vnímal zaujímavý film Spartakus, ktorý nám šofér pustil na spríjemnenie cesty, asi v polovici cesty už mi cestu spríjemňoval pohľad z okna. Pohľad na čoraz viac sa približujúci masív hlineno-červeného pohoria, nádherne kontrastujúceho s bielymi domčekami dediniek a zeleným palmovým porastom. pokračovanie článku
Zhodou okolností som sa počas plánovania výletu do Dubaja dozvedel, že jeden z mojich bývalých kolegov pracuje a žije v Ománe, čo je krajina susediaca so SAE. Hneď ako som si na internete našiel, že v tejto najvýchodnejšej krajine arabského poloostrova sa nachádzajú aj prekrásne hory, zatúžil som ju navštíviť ešte viac. Kamarát nebol proti, ochotne súhlasil s tým, že mi na pár nocí poskytne strechu nad hlavou, ja som si s radosťou rezervoval spiatočný let z hlavného mesta Ománu - Muscatu a začal som zháňať turistických sprievodcov a mapy, keďže mi bolo viacmenej jasné, že na tento vynikajúci trek budem sám. pokračovanie článku
Pesničkár. V diskusiách ma spoznáte pod prezývkou Petiar.
peter.lachkyhotmail.com
develko
petiar kysláryba folk bodka sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
